Začalo to na sviatok Mikuláša, keď sme mali 4 roky a dlho verili, že len do mamkinej práce chodí ozajstný Mikuláš...
Domov sociálnych služieb ALIA je sociálne zariadenie s celoročnou starostlivosťou, podporujúce ľudí so zdravotným postihnutím. Tých, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Priviedla nás k nemu naša mamka, ktorá v tomto zariadení pracuje už 17 rokov a naozaj miluje svoju prácu a ľudí, o ktorých sa stará. Má k nim veľmi pekný a úprimný vzťah, ktorý nepriamo aj nám vybudoval cestu k týmto ľuďom. Začali sme im hrať od našich 7 rokov a stalo sa to našou rodinnou tradíciou. Každé Vianoce, krátko predtým ako si sadne naša rodina k štedrovečernému stolu, sa aj s našimi bratmi, Marekom a Janíkom, vyberieme do domova ako husľové kvarteto koledovať chlapcom a dievčatám, ktoré tam žijú. Hráme pri ich štedrovečernom stole a pre tých, ktorí k nemu kvôli svojmu postihnutiu nemôžu prísť, hráme v ich izbách. Pre nás je to vždy veľmi emotívne, lebo napriek svojim naozaj ťažkým hendikepom dokážu neuveriteľne vnímať, tešiť sa a byť vďační. Na ležiacom oddelení sa nám často zdá, že niekedy takmer neregistrujú, že sme tam, no zrazu sa im rozsvietia oči a začnú kývať rukou alebo výskať. Je to úplne iný pocit sadať si po takom zážitku s celou rodinou k vianočnej večeri. Uvedomíme si, akí sme vlastne šťastní.
Keď sme boli menšie, chodili sme s nimi aj na výlety, ale keďže už v Bardejove nie sme tak často, snažíme sa ich s našou hudbou navštevovať aspoň dvakrát do roka. Vtipné je, že keď sme prišli minulé leto, jedna z klientov kričala: Dievčatá prišli, budú Vianoce! J
Stretnutie s nimi, ich úsmev na tvári nám dáva veľmi veľa. A učí nás.
